diana.smolikova

Hrdina Slovenska. Superstár na bicykli. Nie že by som mu to neželala, úspech je super, ale má to to ALE ! Dokým bol len v správach, na jednom či dvoch bilboardoch, bolo všetko v poriadku, veď tvár každého úspešného človeka je raz vycapená na tabuli veľkosti 5×2,5 metra. Ale toto už v poriadku nie je. O čom hovorím ? No predsa o tom, že čakám už na deň, kedy bude […]

“ svetlá zhasli. Za záclonou sa mihol tieň. Akási tvár sa vynorila z tieňa, a nachvíľu vkĺzla do svetla mesiaca. No hneď sa zas stratila… Dnes už nik neukazuje svoju tvár. Noví už nevedia čo je to ľudskosť. Je to len akási spomienka, niečo pre starých, čo si pamätajú dávne doby, len akési neznáme slovo v historických knihách, ktoré už nik nečíta … […]

Je naozaj zaujímavé, že ľudia ( do toho samozrejme rátam aj seba) potrebujú extrémne situácie, niekedy až na hrane, aby začali premýšľať a prehodnotli svoj život, svoje konanie. Nikdy ma to neprestane udivovať, hoci i ja musím s ľútosťou uznať- že hoci si toto uvedomujem – aj ja som začala premýšľať a hodnotiť svoje konanie až keď som sa ocitla v beznádejnej […]

Prednedávnom som mala úplne na ….(pár vecí, ktoré zo slušnosti menovať nebudem) naládu, a tak som si pustila jednu z tých úžasne pomalých, smutných piesní, ľahla na posteľ, a uvažovala nad tým, aký je celý svet nespravodlivý…robíme to občas všetci, však ? Uvedomili ste si niekedy, že hudba, piesne ktoré si púšťame, a ktoré tak nádherne vystihujú naše […]